Ako pomôcť opusteným mačkám
Tento príbeh nájdete aj v článku "Alexík". :)
Ako som už písala, do našej zvieracej rodinky pribudol aj kocúrik Alexík. Alexíka sme našli dva alebo tri dni pred Vianocami predminulého roku. Vonku bola veľká zima a veľa snehu. Už predtým sme videli zopár mačičiek pod kríkmi a stromami a chodili sme ich kŕmiť. V Alexíkov deň sme na "mačacie miesto" prišli znovu. Chceli sme si nejakú opustenú mačičku zobrať domov. Obzerala som sa okolo seba ako bláznivá. Bolo tam veľa krásnych mačičiek. Jedna čierna, jedna čierno-biela a ďaľšia strakatá. Nevedela som sa rozhodnúť. Keď vtom som pod kríkom zbadala malú tigrovanú mačičku, ktorá mala zlepené očká. Sedela tam spôsobne, pripomínala skôr domácu a rozmaznanú mačku, nie opustené mačiatko. Zobrala som si ho na ruky. Začalo hneď priasť a škrabať mi sveter. Bolo také rozkošné! Hneď sme s ním išli k veterinárovi. Ten povedal, že sme ho zachránili - bolo veľmi choré, nevládalo ani chodiť, ani mňaukať.Aj očká malo choré. Veterinár povedal, že je to kocúrik. Hneď mi napadlo pre neho vhodné meno - Alex! Alexík už bol náš a my sme vedeli, že sa oňho postaráme a vyliečime ho.
Hneď v tento večer sme Alexíkovi kúpili sušené mlieko pre mačiatka. Napriek tomu, že bol vyhladovaný a chorý, ani sa ho nedotkol. Keď sme mu mliečko dávali do papuľky striekačkou, radšej ho vypľul. Už vtedy nám bolo jasné, že Alexík bude veľmi vyberavý a nebude ľahké ho nakŕmiť :).
Z malého, vychudnutého a chorého mačiatka vyrástol päťkilový kocúr. Nikto by na neho nepovedal, že je to najdúšik.
Preto by som vám chcela poradiť - ak chcete mačičku, nevyberajte si šampióna z chovnej stanice. Najskôr sa uistite, či vám nie je sympatická nejaká mačička vo vašom okolí alebo v útulku. Opustených mačiek je veľa a život na ulici pre ne nie je jednoduchý. Verte, mačička z ulice alebo útulku vám dá rovnako veľa lásky ako mačička z chovnej stanice. Možno aj viac ;).